Poznáš ten pocit, keď dni utekajú rýchlejšie, než by si chcel? Ráno otvoríš oči a máš pocit, že si už v mínuse. Povinnosti, termíny, starosti, ktoré sa valia zo všetkých strán. A do toho ešte aj tá nepríjemná myšlienka: „Kedy si vlastne oddýchnem? A čo ak nikdy nestihnem žiť tak, ako som si predstavoval?“ Ako si dopriať pokoj, keď sa stále niečo deje a my máme pocit, že nemáme nad tým silu.
Furt dačo
Stále sa niečo deje. A človek sa môže ocitnúť v kruhu nikdy nekončiacich udalostí. A ono to je pravda. To je predsa život, že niečo sa deje. Problém nastáva, ak prevládajú nechcené udalosti. Nepríjemnosti v nás vyvolávajú napätie, nepríjemný pocit a emócie, ktoré sú opakom pohodového života.
Žijeme v napätí, ktoré postupom času berieme ako štandard. Preto sa jednoducho ocitneme, že už ani nevieme, ako taký pokoj môže vyzerať. Zvyčajne si ho spájame s udalosťami, ako je dovolenka, dôchodok, v tom lepšom prípade čas po práci či víkendy.
Pokoj je rozhodnutie
Pravda je, že pokoj nepríde s prázdnym kalendárom. Pokoj nie je odmena za to, že všetko stihneš.
Pokoj je rozhodnutie. Je to uvoľnený priestor v tebe, ktorý si môžeš dopriať aj uprostred chaosu. Pokoj je energia vychádzajúca z jasnosti a jediného zmyslu života. Je to rozhodnutie cítiť lásku, nadšenie a radosť k životu. Pocit, ktorý je hlavným dôvodom, prečo žijeme. Žijeme, aby sme žili.
Životný kontrast
Keby sme žili život bez nepríjemností, nemohli by sme poznať hĺbku príjemností. Počas nepríjemností však nadobúdame pocit, že nad tým nemáme moc, že sme len pozorovatelia. A že sa nemôžeme uvoľniť, kým daná situácia trvá.
Podmienený pokoj
Až sa stane to a to, potom sa budem cítiť spokojne, naplnene, šťastne…
Aj ja som dlho žila s vidinou podmienenej životnej pohody. Aj keď som sa snažila pozitívne sa na všetko pozerať, vždy bolo niečo, čo muselo nastať, aby som cítila pokoj. Bolo to pred 10 rokmi. A vtedy sa naplnila pre mňa v tej dobe najdôležitejšia podmienka. Bol to pre mňa zvláštny zážitok, pretože niesol veľmi výrazný pocit pokoja. Bol tak silný, že si to pamätám veľmi jasne. Nikdy predtým som niečo také nezažila. Bolo to spojené s rodinnými vzťahmi. Vzápätí po niekoľkých dňoch som si uvedomila, že ten pokoj, ktorý mal nasledovať ako môj nový životný štandard, sa vlastne nebude konať. Napriek tomu, že podmienka bola splnená. A namiesto vytúženého pokoja prišla dlhá cesta nepríjemných rokov, ktoré som žila v napätí. Poprepletané nechcenými udalosťami.
Mala som na výber:
- vzdať sa, alebo
- nevzdať sa.
Po 6 rokoch to už bolo také zlé, že som bola na hrane. Neviem, kde sa to vo mne bralo, stále som sa však držala svojho cieľa – nájsť recept na pohodový život. A jeden večer na hrane som povedala: Neviem ako, ale ja na to prídem. Nikdy sa nevzdám tohto sna. A ešte v ten večer som „natrafila náhodou“ (synchronicita) na informácie, ktoré znamenali výrazný posun. Bolo takmer instantné. Ten pocit bol okamžitý. Zvedomenie, pochopenie a praktizovanie však trvalo a trvá. Lebo to je život.
Zo všetkého najviac oceňujem, že som mala X miliónov príležitostí vzdať sa. A stále som sa rozhodla nevzdať sa svojho cieľa objaviť to, čo stojí za pohodovým životom a hlavne žiť takýto život.
Musela som padnúť, aby som to objavila?
Nie, absolútne nie. Bolo to celý čas dostupné a jednoduché. Ibaže to bolo nepomenované. Je to neštandardné, hlavne keď sa dejú nepríjemnosti.
1. Pokoj nezačína v kalendári, ale v tebe
Možno čakáš, že keď odškrtneš všetky úlohy, konečne sa ti uľaví. Ale úlohy nikdy nekončia – ak nie je jeden projekt, príde ďalší. Pokoj si preto nemôžeš odkladať na „potom“.
Začína tým, že si uvedomíš: „Pokoj nie je mimo mňa, pokoj si môžem vybrať teraz.“
Malý trik: keď sa cítiš pod tlakom, spýtaj sa – „Čo by som urobil, keby som už mal všetko vybavené?“ Odpoveď je: „Uvoľnil by som sa a…“ A tak urob aspoň jednu drobnosť z toho zoznamu (napríklad hlboký nádych, pohár vody alebo 3 minúty ticha).
2. Dovoľ si spomaliť aj uprostred rýchlosti
Nie je nutné obrátiť celý život hore nohami, aby si pocítil kúsok pokoja. Stačí spomaliť tam, kde to máš práve pod kontrolou:
- jesť vedomejšie – namiesto scrollovania telefónu pri jedle si všimni chuť prvých pár súst,
- chodiť prítomne – po schodoch, na parkovisku alebo do kuchyne. Neutekaj mysľou dopredu,
- vypnúť na chvíľu notifikácie – aj 15 minút offline ti môže otvoriť dvere k tichu.
3. Pokoj je rozhodnutie pre seba, nie proti povinnostiam
Možno si hovoríš: „Ale ja si nemôžem dovoliť spomaliť. Stratím čas!“ Pravda je presne opačná.
Keď si dovolíš aspoň pár minút pokoja, stávaš sa efektívnejším. Rozhoduješ sa jasnejšie a necítiš, že život len prežívaš – ale že ho naozaj žiješ.
Či už sa rozhodneš pre pokoj, alebo zostať v napätí, robíš správne, pretože je to tvoje rozhodnutie a len ty máš nad tým moc a zodpovednosť. Je to tvoj život. A akokoľvek nemožné sa ti to teraz zdá, nie je to tak. Je to tvoje rozhodnutie, či sa teraz vrhneš do vymenúvania všetkých prekážok v tvojom pokoji, alebo spravíš nádych nosom na 1-2-3-4 a vydýchneš ústami na 1-2-3-4-5-6, preskenuješ si telo a povieš si: môžem uvoľniť čeľusť, plecia, dlane…
Je to tvoja voľba. Tvoje rozhodnutie. Na jednu sekundu, možno dve, možno minútu, možno dve…
Na uvoľnenie nepotrebuješ nič a nikoho, iba seba samého.
4. Malý dar pre teba: 10 minút, ktoré ti zmenia večer
Ak máš pocit, že pokoj je pre teba vzdialený, začni večer. Desať minút pred spaním vie urobiť zázrak.
Preto som vytvorila sprievodcu „10 minút pre lepší spánok“, kde nájdeš jednoduchý postup, ako ukončiť deň bez toho, aby ťa naháňali nedokončené úlohy. Nie je to ďalšia povinnosť. Je to dar pre teba.
👉 Stiahni si sprievodcu tu
Záver
Pokoj a uvoľnenie nie sú luxus, ktorý si môžeš dovoliť až keď všetko dokončíš. Je to základ, z ktorého dokážeš tvoriť svoj život vedome – namiesto toho, aby si mal pocit, že sa len nechávaš unášať.
Pokoj a uvoľnenie neznamenajú vzdať sa svojich cieľov, povinností či ignorovať problémy. Je to životný štýl.
Nauč sa, že aj keď nestíhaš, stále máš možnosť dopriať si pokoj. A možno zistíš, že práve vtedy začneš naozaj stíhať žiť.
Prestaň obviňovať okolie a vezmi si svoju moc z okolia naspäť k sebe. Práve cez rozhodnutie učiť sa uvoľňovať a pestovať svoj vnútorný pokoj v momentoch, kedy sa zdá, že sa to nedá.
P.S. k hlavnej fotografii článku
V čase, keď som si spravila túto fotku z okna nášho bytu, som žila v presvedčení, že materiálna hojnosť je základom pohodového života. Bol to okamih, keď som si zvedomila, že som to iba ja, kto rozhoduje, ako sa pozerám na svoj život. Vtedy nám naša práca a príjem dovoľovali cestovať – a ja som často žila s výčitkami, že niektorí ľudia nemôžu zažívať pohodu a krásu cestovania, a teda sú v nevýhode a preto nemôžu zažívať pokoj a radosť zo života.