Plán na najbližších 365 dní

Dnes je 1. januára 2024. Osobnému rozvoju sa venujem už veľmi dlho, hádam od svojich 18 rokov. Teraz mám 42. Vždy ma zaujímali otázky ako zmysel života, ako dosiahnuť šťastie, prečo sa deje to, čo sa deje, ako zarobiť kopec peňazí, či ako byť zdravý…

Vyrastala som v rodine, kde vládlo také veľké napätie, že ho bolo možné pozorovať voľným okom. Otec bol väčšinu času (90%) negatívne naladený – aspoň tak si to pamätám. Bol nervózny, nadával a ponižoval, čo spôsobovalo psychické násilie. Ja osobne som si vytvorila vzorec myslenia, že musím čakať na určité udalosti, že sa musia stať veci, aby som sa zbavila nechcených okolností v živote a mohla žiť tak, ako chcem.

Život plynul a mnohé udalosti z môjho pomysleného plánu sa skutočne udiali. No zdalo sa mi, že život nekráča mojím smerom. Stále som bola v štádiu očakávania nejakej udalosti, a potom „to“ príde. Avšak „to“ neprišlo ani po tej najočakávanejšej udalosti, ktorá mala pre mňa znamenať výrazný posun k lepšiemu.

Posledných osem rokov (od roku 2015) bolo najťažších v mojom živote, hoci som si myslela, že práve pred ôsmimi rokmi začne môj nový ideálny život. Na prvý pohľad to mohlo vyzerať ako životná idylka: cestovali sme a pracovali sme na diaľku. Avšak v pozadí sa všetko rúcalo. Minula sa nám všetka sila bojovať a začali ma dobiehať nevyriešené veci – jednak materiálne, ale hlavne psychické. Neudialo sa to naraz, ale postupne.

Prečo o tom píšem?

Prešla som si rôznymi situáciami. Moje osobné skúsenosti a spôsoby, ako som ich vyriešila, prinášajú ďalší unikátny pohľad na to, ako na tomto svete nájsť pokoj v duši. Moju celoživotnú vášeň pre filozofiu a psychológiu som spojila so samoštúdiom princípov ľudského tela a ich vzájomného prepojenia.

Posledné dva roky sa venujem intenzívnemu štúdiu princípov, podľa ktorých sa odvíja život. Čo je šťastie, láska, zdravie a úspech? Venujem sa všetkému, čo má čo do činenia s existenciou. Neuplynie deň, aby som sa tomu nevenovala aspoň na pár minút. Predtým som sa tomu venovala tiež, ale len veľmi sporadicky. Ako sa životné okolnosti zhoršovali, venujem tomu menej a menej. Dokonca som sa zamerala na presný opak – chcela som sa vzdať všetkého, čo mám, len aby som našla pokoj.

Na jeseň 2023 Práve keď sa zdalo, že máme riešenie našich pracovných a finančných problémov, prišiel ďalší tvrdý úder pod pás. Kto je náš protivník? S kým to vlastne bojujeme?

So sebou samými.

Rok 2024 je rokom môjho intenzívneho testovania a zavádzania získaných informácií. Je to rok zmeny. Všetko budem dokumentovať a zdieľať, pretože ak to pomôže aspoň jednej osobe, má to zmysel podeliť sa o tieto informácie.

Je to moja podpora seba samej a môj dávny úmysel

Stále som bola a som človek pozitívne zmýšľajúci a naladený na dobro, pohodu a užívanie si života. Proste pohoda, klídek. Keď som zvažovala štúdium na VŠ, jedným so zameraní bola aj psychológia. Silne som cítila, že veľa ľudí potrebuje pomocť so svojimi myšlienkami. Avšak čo ma odradilo, bola predstava, že celé dní budem tráviť s ľudmi, ktorí riešia negatívne veci a ja to budem musieť spracovať. Táto predstava bolo veľké „NIE“. Som rada, že som sa tak vtedy rozhodla.

Samozrejme, že som si za celý môj doterajší život prežila viac než dosť negatívnych udalosti. Prežila som obdobia kedy som sa ľutovala, cítila ako obeť, ponižovala sa, nechala so sebou manipulovať a čo ja viem čo ešte všetko. Niektoré udalosti z toho boli krátkodobé a iné trvali roky. Postupne začali prevažovať negatívne myšlienky.

Prevalcovalo ma negatívne myslenie

Napriek môjmu pozitívnemu nasadeniu som sa dopracovala k negatívnemu životu. A v priebehu rokov sa udialo toľko negatívnych vecí, že som sa z nich nevedela vymotať. Padla som na dno, v zmysle, že som už nechcela ďalej žiť tak, ako som žila. Bolo to 26. septembra 2021, podvečer. Psychicky zničená z toho, že žijem a robím tak, ako mi diktuje okolie a okolnosti.

Sedela som na pláži a v hlave mi znelo: „Čo ešte musí prísť, aby sa toto všetko skončilo?“ Pýtala som sa sama seba, čo sa musí stať, aby som sa cítila lepšie?

Možno si povieš: „Krásne prostredie, cestuje a ešte sa sťažuje?“

V tej dobe som sa cítila vyčerpaná. Prevažovali myšlienky, že už nevládzem ďalej bojovať. Že chcem, aby všetko skončilo. Hlavne v pracovnej oblasti. Chcela som si oddýchnuť. Aj v rodinnom živote nás ťažili traumy. Takmer každého jedného z nás. Bolo to príliš veľa. Taký veľký neporiadok.

Bolo to vyhorenie?

Nikto nikomu nevidí do hlavy ani do „srdca“. Ako sa človek cíti a nad čím premýšľa celé dni, zostáva často skryté.

Vtedy som sa cítila na absolútnom dne. No to, čo nasledovalo v ten deň, bolo odpoveďou na moju otázku. Takmer instantnou odpoveďou.

Úroveň dna je u každého z nás individuálna mierka. Niekto sa cíti zle, lebo ho vyhodia z práce, iný preto, že málo zarába, ďalší zas kvôli tomu, že ho partner podvádza. A potom sú ľudia, ktorí prežili ťažké traumatizujúce udalosti, akými sú fyzické alebo psychické násilie rôzneho charakteru.

V podstate som bola dlhé roky na hranici vyhorenia. Na tej hranici ma držalo moje vnútorne najsilnejšie presvedčenie. Nikdy som nedospela do štádia, kedy by som sa fyzicky úplne zrútila. Aj keď každý mesiac som bola odpísaná na 2-3 dni.

Vnútorné presvedčenie o tom, že život môže byť pohoda

Musím povedať, že práve vďaka tomu, že som sa nevzdala svojho pozitívneho naladenia a viery, že život je možné prežiť plnohodnotne, som totálne nevyhorela a som tam, kde som teraz. Do istej miery to bolo spôsobené tým, že som vedela, že jedinou osobou, na ktorú sa môžem v živote spoľahnúť, som ja sama. Nie preto, že by ostatní boli okolo mňa neschopní, alebo žeby som si to o nich myslela. Ale preto, že som vedela, že nikto nemôže žiť môj život za mňa. Že život mám vo vlastných rukách aj keď väčšinu času som si myslela pravý opak.

V ten deň, bol to nedeľa 26. septembra 2021, som si hovorila, čo sa musí stať, aby som si mohla začať užívať život vo všetkých jeho oblastiach. Nevedela som, ako sa to dá všetko dosiahnuť, ale jasne som vedela, že teraz je čas na zmeny. Lebo ďalej tak už nechcem žiť.

Trápila som sa nielen s materiálnymi vecami, hlavne kvôli dlhodobému úpadku v podnikaní, ktorý vo mne vyvolával silný pocit zlyhania. Trápila som sa tým, že ľudia okolo mňa sa trápia, že si neužívajú život.

A to čo nasledovalo v ten večer bol obrovský šok. Vykradli nám obytnú dodávku.

Keď si na dne, stále môžeš mať nádej alebo padať ďalej

V roku 2021, jeden novembrový večer, niekoľko týždňov po tom, ako nám vykradli obytnú dodávku a po rokoch plných negatívnych udalostí vo viacerých oblastiach života, som vybuchla. Alebo sa zosypala? Bola som ako želatína?

Nezosypala som sa. Zvýšila som riadne hlas a plakala. Z terajšej perspektívy by som povedala, že vtedy som poriadne uvoľnila zo seba napätie. Keď si spomeniem na ten deň teraz, cítim z toho príjemný pocit. Nie že by to bol príjemný deň, ale že to bol výrazný medzník.

Ako teda došlo k uvoľneniu napätia?

To uvoľnenie nasledovalo po našom vykradnutí, v období, keď sme sa v pracovnej oblasti cítili totálne bezradní. V ten deň som riešila aj ťažké rodinné veci spojené s traumami z detstva a z dospievania. Moje vlastné traumy a zároveň aj traumy ostatných členov rodiny. Najhoršie na tom celom bola neustála prítomnosť „boja“. Bol to boj medzi realitou a tým, čo som chcela.

Len sa (ne)pozri na realitu

Z nás dvoch je Martin skôr ten realistickejší a na dôkazoch založený človek. Vďaka jeho neustálemu vŕtaniu, kde som získala informácie, ktoré mu stále predkladám, som sa naučila hlbšie sa ponoriť do informácií, prepájať ich, hľadať súvislosti a overovať ich. Ten večer sme sa opäť bavili o tom, aká zlá je naša realita a ako sa nám nedarí. Debata bola plná bezmocnosti a negatívnych myšlienok.

Spätne, keď sa pozriem na tú udalosť, si uvedomujem, ako veľmi mi vadilo zameranie na to, čo je. Na realitu. Vtedy som to nevedela vysvetliť. Videla som v tom prekážku, ktorá mi bránila posunúť sa ďalej. Martinov prístup ma rozčuľoval. A aj ja sama som mala pohľady, myšlienky a presvedčenia, ktoré boli zamerané na realitu, ktorá sa mi nepáčila.

Celá debata vyvrcholila mojím vykričaním cez plač a vyhlásením: „Ja sa nikdy nevzdám, nájdem spôsob, ako žiť podľa svojich predstáv.“ Mala som dojem, že ho musím presvedčiť, že sa to dá aj inak.

Nevedela som ako, ale nechcela som sa vzdať toho, že môžem žiť inak. Verila som, že v živote môžu prevládať príjemné udalosti. Úprimne, v tej dobe som si myslela, že negatívne zmiznú až nastanú „isté“ podmienky. Tento prístup nebol ideálny. Ale bola som zaňho vďačná, pretože alternatíva k nemu bolo totálne poddanie sa bezmocnosti a upadnutie do ešte hlbších negatívnych myšlienok, pocitov a emócií.

Video, ktoré ma navigovalo správnym smerom

A v tomto mojom „úplnom“ dne som „náhodou“ pri otvorení YouTube klikla na video. A to video bolo prvé svojho druhu, ktoré mi otvorilo brány k porozumeniu seba samej a životných súvislostí.

Teraz už viem, že nájdenie toho videa nebola náhoda, má to svoj odborný názov: synchronicita. Ak sa ti však páči veriť, že je to náhoda, je to úplne v poriadku a ja to rešpektujem. Nič z toho, čo tu prezentujem, nie je vedecký dôkaz. Preto tvoj názor je tvoj unikátny prístup k životu a je to tak správne. Takto to bolo vymyslené.

Keď ti príde tá správna myšlienka

Pustila som si ju a po chvíli som si vravím, čo sú to za ezoterické kecy? Nahrávka znela, akoby bola z roku 1993. Začalo to skúsenosťou s meditáciou. Kedy došlo k spojeniu Ester s vyššou entitou, ktorú nazvali Abraham. Zdalo sa mi divné. Napriek tomu mi prišla ďalšia myšlienka na um: „OK, je to divný štýl, nejaký Abrahám… V poriadku, veď ja sa nemusím stotožňovať so všetkým, čo počujem. Počkám, ako sa to bude ďalej vyvíjať.“

Táto myšlienka mi prišla tak prirodzene, že aj keď som v prvom okamihu mala z toho negatívny dojem, že čo sú to za bludy, vzápätí som si bola istá, že je na mne, čo si z toho vezmem. Toto moje vnútorné nastavenie nadväzovalo práve na moje obrovské odhodlanie, že sa nikdy nevzdám.

Z tej nahrávky som bola tak nadšená, že som mala pocit, že všetky problémy sú vyriešené. A skutočne boli, hoci riešenia sa dostavovali postupne. Vlastne sa stále dostavujú a budú dostavovať.

Ezoterika mi nie je úplne blízka, ale rešpektujem, ak niekto viac verí v silu nejakých rituálov a podobne. Čo mi je však blízke, je presvedčenie, že sme viac než len fyzické telo. To som však v ten večer ešte nemala tak jasne vyhradené. Práve naopak, v tej dobe som sa viac-menej sústredila iba na fyzickú stránku bytia.

365 poznámok pre instantný úspech

Najbližších 365 poznámok bude o tom, prečo sa dostávame do nechcených situácií a ako žiť svoj vysnívaný život. Budú to poznámky a praktické cvičenia pre lepšie poznanie seba samého, pre pochopenie súvislostí medzi myšlienkami, pocitmi, konaním a udalosťami života. Budem opisovať ako funguje mozog a naše myslenie. Ako je to všetko úzko prepojené a automatizované.

Aby som sa dokázala pozbierať a spraviť zmenu v živote, musela som zmeniť niekoľko vecí. A to sa mi podarilo za pomoci rôznych metód, ktoré popíšem a prakticky ťa prevediem tým procesom.

Moje poznámky čerpajú z diel iných autorov, ale každú z nich obohacujem o svoje vlastné skúsenosti a pohľady. Snažím sa ich prepojiť tak, aby odzrkadľovali moju osobnú cestu a pomohli aj vám.

Rozhodla som sa pre 365-dňový cyklus z dvoch dôvodov. Po prvé, písanie mi pomáha sústrediť sa a dáva mi priestor na premýšľanie. A po druhé sme v tom spolu – ak to pomôže aspoň jednému z vás urobiť malý krok k svojmu vysnívanému životu, má zmysel zdieľať moje poznámky. 

Čo si myslíš ty? Je možné mať moc nad svojím životom? Podarí sa mi popísať, či existuje instantný úspech v živote?